Na Rallye Tatry sa predminulý víkend na vozidle Fiat 127 predstavila posádka Štefan Vancík – Ján Pavlík. Málokto z fanúšikov vie, že Štefan, momentálne bývajúci v Čeladiciach pri Nitre,  šoféruje s protézami na obidvoch nohách. Štefan býval v Poprade sedem rokov, má na mesto a svojich známych len tie najkrajšie spomienky. Aj spolujazdca si vybral z podtatranského regiónu, zo Spišskej Novej Vsi.



Veľa chlapcov od mala obdivuje autá a rally jazdcov. Lepia si plagáty, podľa možností sa zúčastňujú ako diváci aj samotných pretekov. Bolo tomu tak aj v tvojom prípade?
Od chlapčenských čias sa mi páčili rally. Bol to môj veľký sen zajazdiť si niekedy rally a hlavne legendárnu Rallye Tatry. Sen sa mi začal napĺňať, keď som skúsil jazdiť na športovom aute slalomy na Mazde 323 F. Neskôr to už bol mini rally cup (MRC) a slovenský rally pohár (SRP). Na žltej fiatke jazdíme tri roky, predtým sme mali Favorit. Okolo rally ako jazdec, sa pohybujem niečo cez sedem rokov.

Čo hovoríš na prácu spolujazdca a celého tímu?
Spolujazdca mám super. Keby sme nemali Džonyho, tak dnes nejazdíme. Spolupracujeme dva roky. Džony pochádza zo Spišskej, ale študuje v Nitre. Celý náš rally tím je super. Bez ich podpory by to určite nešlo. Človek na rally nespraví nič, rally je o tímovej práci. Všetci ľudia v tíme sú dôležití.

Na obidvoch nohách máš protézy. Tvoja 127 – čka je špeciálne upravená pre teba aj čo sa týka ovládania auta?
Čo sa týka šoférovania, vzhľadom na môj hendikep nemáme v aute žiadnu špeciálnu úpravu. Auto ovládam protézami. Motor máme upravený na vyšší výkon a samozrejme vylepšený športový podvozok. Na mojom súkromnou aute mám špeciálne upravenú iba spojku, pretože jazdím na automate.

Aké názory a pohľady si pozoroval okolo seba, keď si sa prihlásil na rally preteky, zo strany ostatných posádok a funkcionárov Slovenskej asociácie motoristického športu?
Po niekoľkých pretekoch prestali na mňa pozerať ako na invalida a berú ma ako zdravého človeka. Pohľad na mňa zo strany Slovenskej asociácie motoristického športu bol trochu skeptický. Problém bol v tom, že som asi prvý invalid, ktorý na Slovensku začal jazdiť rally. Mali obavy či to zvládneme, ale po konzultáciách v bezpečnostnými technikmi nakoniec súhlasili.

Dvadsiate miesto na Rallye Tatry v SRP je pekný výsledok, kde sa predstavíš so svojim tímom najbližšie?
Najbližšie pôjdeme preteky do vrchu Jankov vŕšok, ktoré sú súčasťou majstrovstiev Slovenska. V komplexnom hodnotení nestojíme veľmi dobre, na každom preteku sme mali technické problémy, dokonca v Lubeníku sme museli z pretekov odstúpiť. Predsa už, naše auto je rok výroby 1978. Sme radi, že tu v Poprade sa nám podarilo nechať za sebou ešte 16 posádok.

Ako sa stavia k tvojim chlapčenským snom rodina?
Manželka je veľmi tolerantná. Dovolí mi jazdiť a takisto čo sa týka financií, skoro všetky peniaze vkladané do rally sú z rodinného rozpočtu. Financiami, koľko môže, nám pomáha aj jeden malý sponzor. Deti sú z toho nadšené, dokonca dcéra vyjadrila túžbu, že by chcela jazdiť, čomu sa veľmi teším.

Autor: Slavomír Petrus