Popradčan Bedřich Habermann
Popradčan Bedřich Habermann začal jazdiť rally v roku 1988 na Š-130 L, neskôr to boli vozidlá Š-Favorit, Felícia KitCar, Toyota Celica, Ford Escort WRC, Nissan Almera KitCar a naposledy v roku 2001 s Fordom Escort RS Cosworth. Po 12 rokoch si opäť sadá za volant Mitsubishi EVO IX tímu PEVA Racing Košice.
Čo vás presvedčilo, aby ste sa znovu vrátili k silným koňom pod kapotou?
Každému niečo chýba. Ja som pred 12 rokmi skončil s rally, ale
vôňa benzínu a adrenalín z jazdy mi vždy prinášali úžasné momenty.
Skúšal som aj štvorkolky, rýchle člny, motorky, ale nič z toho ma
nenapĺňalo tak, ako rally preteky. Keď raz prepadnete oktánom, iné už
nechcete.
Predstavíte váš súťažný tím?
Tím PEVA Racing Košice, ktorému šéfuje Radovan Mózner, funguje už
niekoľko rokov. S Radom sa poznám osobne, začínali sme pretekať
približne v rovnakom čase. Po mojom rozhodnutí začať opäť jazdiť, som si
z viacerých ponúk vybral Subaru Impreza, ale čo čert nechcel, na druhý
deň mi zavolal Rado Mózner, predniesol mi ich ponuku s otázkou, či by
som nejazdil za ich tím… A ja som súhlasil, takže 3. mája štartujem
za tím PEVA Racing na Rally Prešov, s predpokladom odjazdiť celý
slovenský šampionát.
Čo je najdôležitejšie pre začínajúceho jazdca?
Na začiatku potrebujete peniaze (smiech)…Ešte raz, potrebujete
peniaze, talent a šťastie. Na Slovensku si drvivá väčšina jazdcov
financuje rally zo svojho, plus nejakí sponzori, ktorí v rámci reklamy
pomôžu s financiami. Do továrenských tímov sa dostanú iba tie najväčšie
talenty na svete. Šanca dostať sa tam, je asi jedna k desaťtisíc. Aj
u nás sú pokusy vychovať a pripraviť na rally svetového jazdca. Ide
o Martina Kočího, ktorého formujú odmalička. Chlapec má obrovský talent
a pochopenie aj zo strany rodiny, ktorá mu zháňa peniaze na jeho rast.
V čom vidíte výhodu, či naopak, nevýhodu oproti mladším jazdcom?
Výhoda – viem ako chutí traumatológia. Nevýhoda – s vekom rastie
opatrnosť a určite aj nejaké sekundičky v cieli budú chýbať. Moja
priorita nie je súperiť s mladým,i 25 ročnými „strelcami“. Tento šport
mám rád, napĺňa ma a keď pridám aj nejaké výsledky, budem veľmi
spokojný.
Váš cieľ, s ktorým idete do sezóny?
Výsledkový cieľ vám teraz nepoviem. Všetko sa ukáže na prvej
rally v Prešove, kam patrím a ukáže, na akej úrovni som sa vrátil.
Ale samozrejme, chcem čo najlepšie reprezentovať tím PEVA Racing.
Kto bude váš co-pilot?
Drvivú väčšinu som odjazdil s dvomi spolujazdcami. Najprv
s Emilom Horniačekom a neskôr s Ivanom Hadžiom. Emil sa neskôr vydal
vlastnou cestou a Ivanovi zdravotný stav nedovoľuje jazdiť rally na
tejto úrovni. Sezónu pôjdem s Popradčanom Robom Baranom, ktorého
takisto poznám dlhé roky. Robo začínal s Mirom Krupkom a vlastne dodnes
robí spolujazdca v českom majstráku.
Čo hovorí na vaše rozhodnutie vrátiť sa do kolotoča rally vaša manželka Gitka?
Že som sa zbláznil.
Na tréningy prakticky neexistujú trate. Aké možnosti využívate vy?
Jedine, že si zajazdíte na súkromnej ceste, alebo jej časti. Ak
máte peniaze, tak si môžete uzavrieť cestu aj na týždeň a jazdiť, ale
žiadny tréning nenahradí skúsenosti z pretekov. Poviem to takto,
najlepší tréning je odjazdiť čo najviac pretekov.
Po niekoľkoročnej pauze sa Rallye Tatry dostali do
programu majstrovstiev Slovenska. Čo hovoríte na snahu organizátorov
pokračovať v tradícii, ktorá tento rok napíše už svoju 40. kapitolu?
Držím im palce. Menšiu obavu mám z toho, že pod Tatrami budú mať
problém s traťami. Cestu, ako ísť ďalej, vidím hlavne v rýchlostkách
vo vojenskom pásme Javorina. Tam sú na rally úžasné trate. Do mesta
Poprad by som zahrnul štart, cieľ a divácky atraktívny mestský okruh,
o ktorom mám informácie, že sa pôjde aj v noci. Ďalším dôležitým
faktorom je bezpečnosť. Všade okolo nás sú národné parky, tu lieta
nejaký vták, tu žije nejaký chrobák a tým vlastne ochranári vytláčajú
organizátorov do dedín, do obytných zón. Tu sa stávajú tragické nehody,
čo môžeme sledovať aj v susedných Čechách, kde prišlo za dva roky
o život viac ako 10 ľudí. Naozaj nepochopím divákov, ktorí sa postavia
do zakázaného priestoru aj napriek označeniu a upozorneniam traťového
komisára.
Na tohtoročnej Rallye Tatry uvidia diváci najlepšie
posádky zo Slovenska a svoje umenie prídu ukázať aj posádky z Česka,
Poľska a Maďarska. Čo je podľa vás, jazdca, ťahákom pre divákov?
Viac zahraničných posádok znamená aj väčšiu propagáciu pre
samotných organizátorov a rovnako aj pre Slovensko. Len s tým
rozdielom, že v minulosti dostal hlavný organizátor Rallye Tatry Oskar
Meltzer na organizáciu peniaze od štátu a dnes nedostanú nič. Musia sa
snažiť pritiahnuť dve-tri atraktívne posádky, na ktoré budú zvedaví
diváci, čo pomôže aj pri získavaní sponzorov. Ale odpoviem vám na vašu
otázku, čo by pritiahlo viac divákov? Uvediem na príklade, momentálne
z ríše snov. Ak by vyšla správa, že na Rallye Tatry bude štartovať
Sebastian Loeb, tak vám garantujem, že Poprad praská vo švíkoch.
Má podľa vás tatranská rally šancu byť v horizonte,
napríklad piatich rokov, súčasťou európskeho pohára, akou je dnes Rally
Prešov?
Bude to veľmi ťažká cesta. Obrovským sklamaním pre mňa bolo, keď
Rally Tatry pustili na niekoľko rokov do Púchova. Poviem to otvorene –
značku Rallye Tatry zapredali do Púchova. A divím sa aj organizátorom
z Púchova, že po niekoľkých ročníkoch pustili z rúk rally, ktorú mohli
stavať na histórii. Na našej rally jazdili posádky z NDR, Sovietskeho
zväzu, Bulharska, Rumunska, Francúzska či Talianska. Aj dnes, keď
prídete na dovolenku do bulharskej Varny a dáte sa do reči z fanúšikom
rally, tak Bulhar vo veku 50 rokov bude vedieť, čo je Rally Tatry.
Na tratiach sa stretnete s ďalšími nestormi rally na
Slovensku, Igorom Drotárom, či Jozefom Bérešom st. Ako si spomínate na
atmosféru pretekov 80-tych a 90-tych rokov, čo sa týka súťaživosti a kolegiality medzi jazdcami?
Dnes je atmosféra okolo rally úplne iná. Za všetko môžu peniaze.
Kedysi prevládala rivalita medzi východom a západom krajiny
a kamarátsky duch vládol počas celých pretekov. Ale dnes? Dnes si každý
stráži svoje súkromie. Na preteky sa chodilo na celý týždeň a po
večeroch sa kadečo povystrájalo. Jazdili sme pod hlavičkou Zväzarmu
a dokonca sme od nich dostávali refundáciu za dopravu na preteky.
Motoristický šport bol, je a bude pánske hobby. Rally nikdy nebude
masová záležitosť a kto chce do toho vstúpiť, musí mať veľa peňazí.
Autor: Slavomír Petrus
Foto: Daniel Hlinka a Marian Kocian
