Automobilové rely sú veľmi špecifickou disciplínou. Na rozdiel od väčšiny iných motoristických športov sa spravidla konajú na bežných cestách, v otvorenej krajine a aj v obciach či mestách. Preto rely veľakrát priamo zasahujú do bežného života veľkého množstva ľudí, ktorí nemajú s motoristickým športom vôbec nič spoločné. Ich tolerancia voči automobilovým pretekom, ich usporiadateľom a návštevníkom je však k usporiadaniu takýchto pretekov veľmi dôležitá. Preto je potrebné vychádzať týmto občanom v ústrety, aby ich športové podujatie obmedzovalo v ich každodennom živote, pokiaľ sa dá, čo najmenej.

Ďakujeme mestu Dobšiná za poskytnutie priestorov pre zriadenie servisného parkoviska a skupine miestnych dobrovoľníkov a hasičov za pomoc pri organizovaní súťaže.

POPRAD
Mesto Poprad je v súčasnosti moderné, dynamicky sa rozvíjajúce centrum a najväčšie mesto Spiša. Vďaka svojej polohe pod Vysokými Tatrami, blízkosti troch národných parkov a veľmi dobrému dopravnému spojeniu so svetom, je vynikajúcim východiskovým bodom pre návštevníkov celého regiónu. Pozostáva z piatich pôvodne samostatných miest – Popradu, Spišskej Soboty, Veľkej, Stráží, Matejoviec a rekreačnej osady Kvetnica, ktoré sa postupne po roku 1945 včlenili do tzv. veľkého Popradu. Archeologické nálezy dokumentujú osídlenie územia už od praveku. Najstaršie dochované písomné zmienky pochádzajú z roku 1251. Pôvodne slovanské územie bolo vo viacerých vlnách dosídľované nemeckými kolonistami v 13. storočí. V rokoch 1412 – 1772 všetky spomenuté mestá s ďalšími ôsmimi spišskými mestami patrili pod správu Poľska. Dominantné postavenie Poprad získal vďaka vybudovaniu Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871 a následnému priemyselnému rozvoju. V roku 1939 bolo pri Poprade vybudované dnes už medzinárodné letisko.

SPIŠSKÁ NOVÁ VES
Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach). Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríše osídlené slovanským obyvateľstvom. Tatársky vpád, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Spoznajte krásy Slovenského raja – jednej z najkrajších oblastí Slovenska a regiónu Spiš. Malý kúsok prírody Spišsko-gemerského krasu získal pomenovanie vďaka svojim vzácnym prírodným hodnotám. Tvoria ho zachované náhorné planiny hlboko zarezané riečne kaňony, rokliny a tiesňavy s čarovnými vodopádmi, rozsiahly podzemný svet jaskýň a priepastí i bohato zastúpená fauna a flóra.

NOVOVESKÁ HUTA
Novoveská Huta je mestská časť Spišskej Novej Vsi, ktorá sa nachádza 6 km južne od centra mesta. Novoveskú Hutu tvoria väčšinou staršie rodinné domy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1383. Po zastavení banskej činnosti tu v roku 1876 vznikli kúpele s kapacitou 150 lôžok, v ktorých sa liečili nervové choroby a katary dýchacích ciest. Kúpele slúžili do roku 1939. Novoveská Huta bola v minulosti tiež baníckou osadou. Dnes sa v územných plánoch navrhuje obnovenie tejto tradície a vybudovanie regeneračno-klimatických kúpeľov. Dodnes tu prebieha ťažba a spracovanie sadrovca. Obyvateľom Novoveskej Huty je k dispozícii predajňa potravín, pekáreň a pohostinstvo. V obci sa nachádza Kostol sv. Cyrila a Metoda a cintorín. Novoveská Huta je východiskovým bodom do NP Slovenský raj.

MLYNKY
Obec Mlynky leží v príťažlivom prostredí, v západnej okrajovej časti zasahuje do Národného parku Slovenský raj, v severovýchodnej časti ochranného pásma sa nachádza Chránený areál Knola a v severozápadnej časti Mlynky Biele Vody nadväzujú na Národnú prírodnú rezerváciu Zejmarská roklina, ktorá je súčasťou NP Slovenský raj. Obec Mlynky vznikla spojením baníckych osád : Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Biele Vody, Havrania Dolina, Rakovec a Sykavka. Spojenie s okolím je zabezpečené autobusovou a železničnou dopravou. Poskytuje stravovacie a ubytovacie služby. Nachádzajú sa tu požičovne lyžiarskych potrieb. Z turistických aktivít je najpopulárnejšia turistika v NP Slovenský raj, rybolov a vodné športy v priehrade v obci Dedinky, lyžovanie v obciach Dedinky, Mlynky, sedačková lanovka Dedinky – Geravy a splav rieky Hnilec v NPR Stratená.

HNILEC
Obec sa nachádza v Slovenskom Rudohorí, v údolí rieky Hnilec. Vznikla po roku 1290, bola pôvodne baníckou obcou. Skrížené banícke kladivká v erbe symbolizujú hlavné zamestnanie obyvateľov obce v minulosti. Zelená farba štítu je v heraldike považovaná za farbu nádeje a radosti, ale v kombinácií s čiernou farbou reprezentuje typické banícke farby. Dejiny obce Hnilec sú úzko späté s dejinami územia Spiša, mesta Spišská Nová Ves. Vznikla po roku 1290, bola pôvodne baníckou obcou. Obyvatelia obce pracovali na výstavbe trati Margecany – Červená Skala. V období SNP sa obyvatelia aktívne zapojili do partizánskeho hnutia. Pôsobil tu Štefan Mišík (1843-1919), historik a etnograf bojujúci za slovenskú národnú samostatnosť. Za rakúsko-uhorskej monarchie bol Hnilec rozdelený na Gemerský a na Spišský. Gemerský tvorili dve osady: Ondrášová a Nový Svet, ktoré neskôr splynuli. Spišský Hnilec patril k Spišskej Novej Vsi ako jej osada. Hranicou medzi Gemerským a Spišským Hnilcom bola rieka Hnilec. V r. 1926 sa gemerská a spišská časť spojili, naďalej však patrili k Spišskej Novej Vsi až do roku 1954.

GEMERSKÁ POLOMA
Obec Gemerská Poloma leží na juhovýchode Slovenského rudohoria pri sútoku Súľovského potoka a rieky Slaná. Je križovatkou ciest, z ktorých jedna vedie na severozápad cez Dobšinú do Popradu a Tatier a druhá na sever cez sedlo Súľová do Spišskej Novej Vsi. Sedlo je jedným z mála cestných priechodov medzi Horným Gemerom a Spišom, ktoré je zjazdné aj v zimnom období. Obec je bohatá svojou históriou, kultúrnymi a historickými pamiatkami a je obklopená malebnou prírodou. Z juhu je ohraničená vrchom Turecká, zo severovýchodu Volovcom a zo severu Súľovou. Počiatky obce siahajú do polovice 13. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1282. Sprvu tu existovala jedna dedina s názvom Poloma, ktorá sa ku koncu 14. storočia rozdelila na dve samostatné obce. Jedna dostala názov Veľká Poloma, druhá bola Malá Poloma. Miestne obyvateľstvo sa už v stredoveku živilo pálením dreveného uhlia, zhotovovaním šindľov, obchodovaním, pastierstvom, drevorubačstvom a furmančením. Povozníctvo tu zapustilo hlboké korene, obcou viedla historická cesta spájajúca poľské soľné bane s celým Uhorskom a Európou. Od vybudovania železnice značná časť obyvateľov pracovala v doprave. Gemerská Poloma vznikla spojením samostatných obcí Malej a Veľkej Polomy 1. 1. 1958.

DOBŠINÁ
Dobšiná (maď. Dobsina, nem. Dobschau, lat. Dobsinium) je mesto ležiace v okrese Rožňava a v Košickom kraji. Staré banícke mesto Dobšiná leží v údolí Dobšinského potoka v strednej časti Slovenského rudohoria. Dobšiná bola založená na začiatku 14. storočia. Jej názov je pravdepodobne odvodený od Dobšinského potoka, ktorý sa v historických prameňoch prvýkrát uvádza v roku 1320 ako Dupsinafluvius. Vďaka prosperujúcemu baníctvu sa osada postupne vyvinula na mesto. Získala právo meča a v roku 1417 od Žigmunda Luxemburského i jarmočné právo. Baníctvo na medené a strieborné rudy bolo v rozkvete najmä v 16. až 18. storočí. K jeho krátkemu oživeniu došlo na začiatku 20. storočia, keď bola v roku 1911 založená účastinárska spoločnosť Dobšinské mediarne. Koncom 19. storočia sa začala prejavovať kríza dobšinského baníctva. Vysťahovalectvo kulminovalo v desaťročí 1880 – 1890, kedy počet obyvateľov poklesol z 5 592 na 4 643. V 19. storočí bola Dobšiná už jedinou nemeckou enklávou v Gemeri, ale od prelomu storočí sa začali obyvatelia silne pomaďarčovať. Taktiež sústavne narastal počet obyvateľov slovenskej národnosti. Dnešná Dobšiná je skromným mestečkom s 5 685 obyvateľmi.

SPIŠSKÉ BYSTRÉ
Spišské Bystré leží približne 8 km severne od okresného mesta Poprad. Severným okrajom vedie tok Hornádu, priamo obcou preteká potok Bystrá. Osídlená bola od praveku, čoho dôkazom sú archeologické nálezy v širšom okolí obce. Založenie osady „villaCubach“ je späté so založením kláštora v Spišskom Štiavniku. Jeho vznik povolil v roku 1223 na žiadosť spišského župana Dionýza kráľ Ondrej II., s čím súviselo aj darovanie rozsiahlych území, ich využívanie a osídľovanie. V obci sa zachovali tradície a kultúrny život prekvitá aj vďaka práci miestnych učiteľov a aktívnych je niekoľko spolkov a organizácií. Bohatú históriu má aj hasičský zbor, využívajúci modernú požiarnu zbrojnicu, v ktorej je uložená aj historická hasičská technika. Ľudová kultúra v podobe zvykov a obyčajov sa zachováva a živé zostávajú aj remeselná zručnosť, ľudový odev, nárečie a celá oblasť ústnej slovesnosti a hudby. Športovú činnosť najvýraznejšie zastupuje futbal, no obľúbené je lyžovanie, ktorému slúži areál Kubašok, otvorený v roku 1982. Obec má takmer 2600 obyvateľov.