Ladislav Stoklas sa organizačne rally pretekom na Slovensku venuje už dvadsať rokov.

Ako jazdec pod Slovenskou asociáciou motoristického športu (SAMŠ) dvanásť rokov.

Dnes sme s ním hovorili o fungovaní motoristického klubu v našich podmienkach,

o mladom nádejnom jazdcovi, jeho synovi Martinovi, a o ženách v rally.



Máte v pláne prihlásiť sa na tohtoročnú Rallye Tatry, ktorá sa pôjde v rámci Slovenského rally pohára (SRP)?
Poznám osobne všetkých chlapcov, ktorí sa pustili do organizácie Rallye Tatry a viem, že sú schopní pripraviť preteky na špičkovej úrovni. Spolupracovali sme niekoľko rokov pri organizovaní slovenských rally súťaží. Pravdepodobne si pôjdem tento rok skúsiť Rallye Tatry ako, jazdec na Wolksvagene Polo so spolujazdcom Slavomírom Harabínom, pokiaľ Slavo nesadne do „lepšieho“ auta.

Sú náhradné diely do rally špeciálov prístupné?
Diely si zháňame kde sa dá. Mám veľa kamarátov, ktorí sa zaoberajú výrobou a predajom dielov na špeciály. Mal som to šťastie, že som sa dostal k rovnakému autu na akom jazdím. Približne polovicu súčiastok z náhradného auta, ktoré mám na dvore, viem použiť. Samozrejme, súčiastky, ktoré sa rýchlo opotrebujú, či už motorické alebo podvozkové diely, je treba vymeniť za nové.

Silu adrenalínu pri jazde so špeciálom okúsil aj váš syn Martin. Máte v pláne vytvoriť so synom jednu osádku?
Nie, ja s ním nepôjdem. Nerozumeli by sme si na trati, aj keď vo veľa prípadoch to tak funguje, kedy jazdí otec so synom alebo manželia, či súrodenci. Dal som mu do auta skúseného spolujazdca, ktorý ho priučí. Martin šiel v minulom roku tri preteky Mini rally cupu a jeden Winter cup v Prešove. Má veľký potenciál byť dobrým jazdcom, veď jazdí od desiatich rokov. Ako malý mal pod zadkom vankúš, aby sa mohol povoziť na jazdách zručnosti. Od pätnástich jazdí slalomy. A čo sa týka licencie, Martin bude v Lubeníku jazdiť rally školu. Ide vlastne o praktickú skúšku rally jazdca, ktorý, ak chce uspieť v skúške, musí odjazdiť celé preteky.

Ak má chlapec záujem o futbal či hokej, tak sa jednoducho prihlási do športového klubu a začína trénovať. Aké možnosti má mladý muž, ktorý by chcel okúsiť motoristický šport?
Je to veľmi ťažké. Ak rodič alebo známy nedisponuje financiami, za ktoré by chlapcovi zabezpečil auto, trénera a financoval údržbu, tak nemá šancu niekde prísť začať trénovať, ako napríklad futbal. Ja som čakal na auto niekoľko rokov. Dovtedy som sa motal okolo rally. Organizačne som bol pri všetkých Rallye Tatry, ktoré sa jazdili v Púchove. Moje deti mali vtedy 3 – 4 roky a vždy som ich brával so sebou. Preto som si nechal aj súťažnú Felíciu, aby mal syn na čom jazdiť.

Ste členom Automotoklubu a aktívnym organizátorom jazdeckých pretekoch v Sp. Belej…
Áno, jazdy zručnosti boli môj nápad. Prišiel som s myšlienkou zorganizovať pre ľudí atraktívne podujatie, aby si mohli vyskúšať adrenalín za volantom aj bežní vodiči. V poslednom období počet zúčastnených klesá, tak chceme do pretekov nejakým spôsobom vniesť život.

Čo hovoríte na trate, ktoré sa pôjdu na tohtoročnej Rallye tatry?
Neviem, kadiaľ bude viesť tohtoročná Rallye Tatry, no v okolí Popradu organizátori nemajú veľa na výber. Sú tu pekné, ale veľmi, rýchle trate. Do budúcna budú musieť vymyslieť a zorganizovať trate aj ďalej od Popradu, postaviť rýchlostky na technickejších úsekoch. Napríklad, niekedy sa jazdili Ihľany, lesné cesty úzke ako chodník. Rýchle trate sú pekné, ale veľmi nebezpečné pre jazdca. Tam, keď niekto nedobrzdí, tak „lieta“ po stromoch.

Zažili ste aj vy nepríjemnú situáciu s autom počas pretekov?
Aj ja som vyrobil niekoľko blbostí, našťastie sa mi zranenia vyhýbajú, musím poklopať. V poslednom čase niektoré pasáže aj trochu vypúšťam. Nejde mi o to, aby som auto rozbil. Ak by sme sa bili s nejakým súperom o sekundy, tak vtedy by som samozrejme pritlačil. Na posledných pretekoch v Košiciach nám odišla spojka a na každej benzínke sme kupovali coca – colu, ktorú sme liali do diery medzi motor a prevodovku, aby sme došli do cieľa. Cola je sladká a keď ju nalejete na horúci motor, na chvíľu zlepí spojkové obloženie. Takto sme odjazdili päť rýchlostných skúšok.

Aké víťazstvo si najviac ceníte?
V podstate každé dokončenie pretekov je víťazstvo. Zo začiatku som začínal slalomami, kde som získal dva tituly majstra republiky a jedno tretie miesto v rally. Chcel by som ešte jeden titul z rally, z tých menej náročných. Zatiaľ sa mi to nepodarilo, pretože sme boli v triede iba štyria a podľa pravidiel SAMŠ musia byť v kategórii minimálne piati.

Aký názor máte na ženy v rally, nemyslím tým hostesky ale jazdkyne?
Poznám jednu veľmi šikovnú, Mišku Debnárovú. Stále som ju porážal, ale teraz niečo „počarovali“ s autom a nakladá mi na každých pretekoch.

Kde by ste si chceli zajazdiť, na akých tratiach?
Vždy ma lákali preteky vo Fínsku. Fíni majú krásne upravenú šotolinu. Jazdia tam drahé WRC – čka ale i staré felície, ktoré boli kedysi vyrobené v Čechách a dodnes severania na nich jazdia. Sú to perfektní jazdci.

Autor: Slavomír Petrus